HYGGE sa nehláskuje, ono sa cíti

To, ako myslíme, takej kvality bude aj náš život. Je nám to jasné, táto teória sa na nás valí zo všetkých strán. A predsa nám toto vedomie nepomáha v konkrétnych situáciách.

Viete, čo je to NOCEBO efekt? Ja sama som na toto slovné spojenie natrafila len nedávno. Tento slovný zvrat sa používa na vyjadrenie toxických účinkov mysle, zaoberajúcej sa negatívnymi domnienkami, ktoré môžu mať škodlivý vplyv aj na samotné fyzické zdravie človeka.

Neviem, ako by ma to bolo ovplyvnilo pred rokmi, keď som sa trápila so zlými myšlienkami a nenachádzala východisko. Myslím ten fakt, že to, čo sa vo mne deje, čím si prechádzam, má meno.

Mať meno, dáva totiž podľa mňa ľuďom, veciam i javom, špecifickú moc.

Na jednej strane by ma to možno bolo trochu upokojilo, necítila by som sa vo svojom boji s veternými mlynmi taká osamotená. Na druhej strane, by som pravdepodobne, ako jedna z mnohých, hľadala na „nocebo“ overené postupy zvonka.

V knihe Biologie víry od Bruce H. Liptona, kde som sa prvýkrát mala možnosť stretnúť s týmto názvom, sa tiež píše: „Vaše presvedčenia a viera sú ako filtre na fotoaparáte, ktoré menia váš pohľad na svet. A vaša biológia sa týmto vieram prispôsobuje.“

Aký súvis to má s tendenciou dnešnej doby, dávať všetkým dejom mená?

Obávam sa, že ak by som pred rokmi uchopila svoje zlé myšlienky „cestou zvonka“, dala im meno, prípadne sa na ne pozerala ako na chorobu, obrala by som sa o svoju jedinečnosť a tiež o svoj jedinečný prístup k svetu vo svojom vnútri i okolo mňa, tak veľmi potrebný k vývoju a zmene človeka.

Pravdepodobne by neexistoval ani môj web a nečítali by ste tento článok, čo by zas nebola až taká tragédia. Horšie by bolo, že by som s veľkou pravdepodobnosťou nepocítila potrebu vstupovať do svojich trinástych komnát.

Prežívala by som život vzhľadom na to, ako ho prežívam dnes, neskutočne plocho.

Takže sa v podstate teším svojej vtedajšej nevedomosti, ktorá ma prinútila pátrať na vlastnú päsť.

Nie, v žiadnom prípade nebrojím proti lekárom, v mnohých prípadoch je ich pomoc požehnaním. Len súhlasím s názorom horeuvedeného autora, keď píše: „Lekári by nemali vnímať silu mysle ako niečo podradné, vzhľadom k chemickým látkam a skalpelu. Mali by sa vzdať svojho presvedčenia, že telo je hlúpe a že k tomu, aby sme si uchovali zdravie, potrebujeme nutne intervenciu zvonka“.

Od noceba som sa potom na svojej ceste prepracovala k placebu. Slovné spojenie placebo efekt je vlastne opakom noceba. Nazýva sa ním proces, keď sa niektorým ľuďom začne dariť lepšie po tom, čo si myslia, že dostávajú lieky.
Ja osobne by som placebo efektom nazvala i radu pozitívnych afirmácií, na ktorých účinnosť prisahajú mnohé spirituálne teórie.

Tieto boli na mojej ceste len kratučkou zastávkou. Dosť rýchlo som si uvedomila, že placebo a nocebo sú pre mňa len opačné konce tej istej priamky. Pokiaľ ich nechám so mnou rezonovať iba na povrchu, nemajú na mňa pozitívny, ani negatívny dopad.

V praxi som si na niekoľkých pokusoch overila, že napríklad na pozdvihnutie sebadôvery u mňa nemalo žiaden efekt pozeranie sa do zrkadla a opakovanie si mantier o svojej kráse, alebo šikovnosti, ak som to nechtiac zároveň vnútorne spochybňovala. A takisto sa minuli účinkom negatívne slová, ktoré som si nepripustila, ako sa hovorí, k srdcu.

Skutočné účinky sa mohli prejaviť, len ak som „placebo a nocebo vpustila do svojho vnútra“. S odstupom času som pochopila, že v tomto prípade pokým pri nocebo efekte odovzdávam svoj osud do rúk negatívnemu pôsobeniu, pri placebe ho odovzdávam tomu pozitívnemu. Ani v jednej z týchto možností ho však nezoberiem do svojich vlastných, a tým pádom nenechám životnú, vesmírnu, božiu (nazvime to každý podľa svojej potreby) energiu prejaviť sa z hĺbky cezo mňa.

A tu by som uviedla na scénu HYGGE.

O hygge sme si mohli v posledných rokoch prečítať nejeden dánsky bestseller a zaiste nám utkvelo v hlave množstvo sviečok a teplé ponožky, alebo huňatá prikrývka. Je hygge niečo, čo sa odvíja od týchto, alebo podobných vonkajších vecí?

Moja odpoveď znie NIE. Prameň hygge vyviera z nášho najvnútornejšieho vnútra. Nevyhnutným predpokladom k tomu, aby sme ho boli schopní vnímať, je hlava nezaťažená zbytočnými myšlienkami.

Mohli by ste sa ma spýtať, prečo používam dánske slovo a nenájdem pre neho nejaký slovenský ekvivalent. Odpoveď je jednoduchá. Pretože neexistuje. Hygge totiž v sebe skrýva nespočetné množstvo slovenských významov. Sú to napríklad harmónia, mier, pohodlie, pokoj, útočisko, vďačnosť, zažívanie prítomnosti a mnoho ďalších.

Jedna z najznámejších kníh o hygge sa začína odpoveďou najväčšieho filozofa našej doby Macka Pú na otázku, ako hláskovať lásku.

„To nehláskuješ, to cítiš.“

Autor Meik Wiking tým chcel poukázať na podobnosť s hygge. Je jedno, ako ho vyslovujeme, je jedno, ako ho píšeme, musíme ho jednoducho cítiť.

Ak placebo a nocebo sú opačné konce tej istej priamky, potom hygge je pre mňa jej stred.

Hygge je niečo, čo nie je podmienené vonkajškom, je to náš subjektívny pocit, náš životný štýl. Spôsob, akým vedome v prítomnosti žijeme a vnímame svoj každodenný život. Je to náš osobný rituál, ako narábame s každou jednou minútou svojej existencie. Vonkajšie rekvizity nám ho môžu pomôcť zintenzívniť, ale samotný pocit musí vyvierať z nášho vnútra.

Ak dovolíme hygge vstúpiť do našich životov, naša vnútorná skúsenosť, naše vnútorné cítenie, bude mať oveľa väčšiu moc, než naša vonkajšia realita.

„Áno,“ povedalo Prasiatko, „Králik je bystrý.“
„A má rozum.“
„Áno,“ povedalo Prasiatko. „Králik má rozum.“
Potom bolo dlho ticho.
„Myslím,“ povedal Macko Pú, „že práve preto nikdy nič nechápe.“