Ako spraviť dokonalú HYGGE fotku

Podtitulok: HYGGE – MEDITÁCIA – MINDFULNESS, ktorá cesta je pre mňa tá pravá?

Sú potrebné tri sviečky, dvoje teplých, najlepšie bielych ponožiek, jedna na pohľad mäkká deka, plus samozrejme foťák…
Nie, len vás naťahujem. Pravda vás však poteší, predpokladám, ešte oveľa menej.

Najlepšie je totiž hygge fotku nerobiť vôbec.

PREČO???

Hygge je totiž „zážitok“, keď sa dokonale ponárame do konkrétnej chvíle i miesta, a zároveň sa spájame so svojím vnútrom. Pocit, ktorý nás vtedy premkne, však súčasne toto všetko presahuje. Byť hygge je, akoby nás v tom momente objal vesmír, zaleje nás pocit spolupatričnosti so všetkým prítomným, s hlasmi, vôňou, sebou samým.

V istom okamihu sa dokonca môžeme dostať do takého stavu „včlenenia sa“, že samotné JA, tak, ako ho väčšinou vnímame v bežnom živote, prestane existovať.

Je myslím jasné, že vytiahnutie fotoaparátu, či akékoľvek pokusy o fotogenické pózovanie, takýto zážitok okamžite zničia. S fotkami pre tento článok som to skúsila a skutočne to tak funguje :), alebo skôr nefunguje.

Ideálne je teda hygge fotiť očami. Samotné pozorovanie je totiž jedným z predpokladov jeho „vzniku“. Vnímanie prítomnosti, ktorá je práve teraz, my v nej nachádzame pokoj a stávame sa jej súčasťou, nie jej krvopotné vytváranie, s pachtením sa po harmónii.

Ja osobne som sa k hygge dostala cez meditáciu a mindfulness. Nie som úplne presvedčená, že moje ponímanie hygge je totožné s interpretáciou jeho šíriteľa Meik Wikinga. Pojem hygge, ako ho chápem, je však najbližšie tomu, čo som celé obdobie svojho transformačného procesu zlými myšlienkami hľadala v meditácii, všímavosti a iných technikách.

O hygge som sa už rozpísala, a čo meditácia a mindfulness? Aký je medzi nimi rozdiel, čo majú spoločné a čo nám môžu ponúknuť?

Mindfulness a meditácia sa často prezentujú v jednom balíku, mnohokrát je mindfulness uvádzaný ako „meditácia všímavosti“. Rozdiel medzi nimi podľa mňa najlepšie vyjadrujú slová, že všímavosť (mindfulness) je uvedomenie si „niečoho“, zatiaľ čo meditácia je uvedomenie si „ničoho“. Kým všímavosť je možné prevádzať pri akejkoľvek situácii počas dňa, na meditáciu je potrebné vyhradiť si určitý čas.

Pri meditácii sa teda v istom zmysle „snažíme o prázdnu hlavu“. Mnoho ľudí žijúcich „západným spôsobom“ života s ňou má problém, pretože:
1.  Je potrebné si na ňu vyhradiť čas, keď nie sme nikým a ničím rušený
2. Je potrebné naučiť sa nejakú meditačnú techniku
3. Je potrebné zaujať nejakú meditačnú pózu
4. Je potrebné meditovať dlhší čas, aby sa dostavili výsledky

Pri mindfulness sa snažíme svoju pozornosť zameriavať na svoje vnemy, pocity a myšlienky. Neposudzujeme. Prepájame sa sami so sebou.

Toľko o rozdieloch a čo spoločné znaky?
Ich spoločným znakom je okrem iného napríklad aj nefotogenickosť daného momentu:).

A teraz vážne. Meditácia, mindfulness i hygge sa nám snažia pomôcť, každé iným spôsobom.

Trochu odbočím, napriek tomu to bude k veci.

V týchto dňoch som čítala jeden zaujímavý článok, v ktorom lekárka, sama v minulosti bojujúca s autoimunitným ochorením, opisuje svoje vyliečenie použitím tzv. Elementárnej diéty (terezafeltoni.cz).

Táto diéta bola pôvodne vyvinutá NASA pre astronautov, neskôr sa dostala do medicínskeho prostredia a bola aplikovaná pacientom, ktorí neboli schopní prijímať potravu v klasickej forme. Jej účinnosť bola v posledných rokoch testovaná tiež v súvislosti s autoimunitnými ochoreniami.

Štúdia prevádzaná u detí s Crohnovou chorobou poukázala na fakt, že väčšina detí, ktoré boli len na diéte, vykazovala známky kompletného zahojenia črevnej sliznice, na rozdiel od detí na kortikosteroidoch, ktoré mali sliznicu čreva stále poškodenú, aj napriek absencii príznakov.

Priaznivci mindfulness ma asi ukameňujú, ale pri čítaní tohto článku mi napadli súvislosti s danou metódou. V časoch, keď u nás mindfulness ešte nebol tak preferovaný, som ho, vedená intuíciou, celkom slušne používala, no moje výsledky dosahovali efekt podobný výsledkom u detí po kortikosteroidoch. Moje vnímanie bolo ešte stále „poškodené“, napriek dočasným absenciám príznakov.

Zhrnula by som to teda tak, že ako meditácia, tak i mindfulness sú skvelým pomocníkom pri získavaní nadhľadu nad našimi problémami, dokonca sa navzájom doplňujú, ale…

Ale na základe mojej osobnej skúsenosti mnohé naše traumy, zlé myšlienky a problémy nezmiznú len za pomoci toho, že dokážeme byť všímavými tu a teraz. Z praxe by som povedala, že dokonca, ak má človek v sebe nadmerný chaos, pozornosť sústredená dovnútra ho môže, bez potrebnej sebalásky, devastovať.

A traumy nezmiznú ani v tom prípade, ak z času na čas spravíme pokus, trochu tú našu hlavu vyprázdniť a povznášame sa nad ne s tým, že v podstate kdesi tam, v osvietenosti, vlastne ani neexistujú.

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha Marka Epsteina – Trauma každodenního života, ktorého slová potvrdzujú moje vlastné skúsenosti. Podľa neho sú prístupy západu i východu chybné (kým západ sa snaží pochopiť príčinu, východ sa usiluje povzniesť nad emócie), pretože neuvažujú o traume ako o súčasti života, ktorá môže slúžiť ako živná pôda ďalšieho rastu a pomáhať jeho hlbšiemu pochopeniu.

Vysvetľuje, že trauma je univerzálna skúsenosť, ktorá sa neriadi ľudskou logikou a nemusí nás nevyhnutne zničiť, naopak má veľký transformačný potenciál. Môžeme si vybrať, ako sa k nej budeme stavať. Či sa konfrontácii s ňou budeme vyhýbať, alebo ju budeme využívať ako zdroj životného rozvoja.

Presne takto som to vnímala počas môjho procesu „sebatýrania sa“ zlými myšlienkami.

Niekde v hĺbke som napriek obrovskému trápeniu cítila, že moja trauma, moje zlé myšlienky boli pre mňa do istého času „požehnaním“, (čo odporovalo mnohým teóriám a technikám, ktorých prvotným cieľom bolo zbaviť sa tráum „na počkanie“).

Zámerne však píšem do istého času.

Od istého času som totiž začala pociťovať stagnáciu a vnímala som, že mi do skladačky ešte niečo chýba…

A tu prichádza u mňa na rad tak veľmi potrebné HYGGE, ktoré by som nazvala súcitnou meditáciou s otvorenými očami. V mojom ponímaní obsahuje prvky všímavosti i meditácie zároveň a k tomu ešte jedno výrazné plus – LÁSKAVOSŤ A SÚCIT K SEBE I K OSTATNÝM.

Verím, že práve tento parameter dokáže byť dôležitým dielom skladačky, ktorá je nám nápomocná pri liečení našich ukrytých emočných zranení.

Takže záverom, ako to vidím ja.

Je dobré, povedala by som nevyhnutné k nášmu rastu, vidieť v našich traumách a zlých myšlienkach transformačný potenciál k tomu, aby sme sa stali ľudskejšími, chápavejšími, lepšími bytosťami a využiť ich ako dar, ktorý nám môže  slúžiť k pochopeniu, čo sa v nás deje a k riešeniu našich blokov. Ako na to, bližšie popisujem v ebooku Dobré dievčatá majú recept na zlé myšlienky.

Je dobré meditáciou získavať nadhľad nad naším životom a je dobré byť všímavým k svojim myšlienkam, pocitom a vnemom.

A je dobré vycítiť, čo z toho je pre nás vhodné práve v ktorom momente nášho života, pretože je to proces, nie niečo nemenné, čo sa dá naordinovať podľa nejakej šablóny.

Samotné hygge je však pre mňa 3 v 1.

Meditácia, všímavosť a láskavosť k sebe. V tejto trojkombinácii je aplikovateľné a prospešné za každých okolností.

Je totiž jednoducho akýmsi širším názvom pre DOMOV.

Moment, keď si uvedomíme, že domov neznamená náš konkrétny byt, či dom, ale pocit existencie miesta v tomto vesmíre, stvoreného práve pre nás, práve vtedy, práve tam, kde sa nachádzame.

No zároveň moment, keď sa od tohto „JA“ odpútavame a začneme vnímať, že sme súčasťou čohosi, čo nás presahuje.

A TO VŠETKO SA DEJE LÁSKAVO.