Zlé myšlienky ako cesta k OÁZE POKOJA

Niekoľko hlasov sa háda v mojom vnútri a ja vôbec neviem, ktorý z nich je ten môj. A ktorý z tých hlasov mám vlastne počúvnuť? Jeden z nich vraví fakt strašné veci. Ako mám vedieť, ktorý hovorí pravdu? Nemôžem sa o tom s nikým porozprávať, lebo proste takéto veci sa nehovoria. Čo by si o mne pomysleli. Každý je normálny, žije si svoj spokojný život, len ja som takýto „brak“.

Poznáte tento stav? Ja som v ňom žila roky.
Ako to vnímate? Sú konflikty v nás zdrojom našich zlých myšlienok, alebo je to naopak? Zlé myšlienky sú zdrojom konfliktov v našom vnútri?

Čo bolo skôr?
Vajce, alebo sliepka?
Konflikt v mojom vnútri a či moje zlé myšlienky?

Čo sú to vlastne zlé myšlienky?
Prečo vznikajú?
Prečo ma prepadajú v tých najnevhodnejších chvíľach?
Prečo sa tak často ocitám vo vnútorných konfliktoch?
Kto sa to vlastne háda v mojom vnútri?
A prečo s tým neviem nič robiť?
No a ako to všetko spolu súvisí?
Trochu veľa otázok.

To najdôležitejšie je však najmä AKO Z TOHO VON?!

Hm, asi by vám nepomohlo, keby som vám prezradila, že všetky hádajúce sa hlasy vo vašej hlave sú výsostne vaše. No ak sa chcete so mnou vydať na cestu za hľadaním VAŠEJ OÁZY POKOJA, bude dobré, ak si to hneď na začiatku ujasníme. Ja som to totiž dokázala popierať roky a hľadala som príčinu niekde vonku, ďaleko odo mňa.

Všetky cesty však vedú do Ríma, nakoniec som sa predsa len ocitla späť, vo svojom vnútri. Po dostatočnej dávke sebatrýznenia a pocitu nedostatočnosti som pochopila, že pravda je niekde uprostred. Odpovede nájdem síce v sebe, ale musím ich hľadať naozaj ďaleko od terajšieho ja, a to vo svojej vzdialenej minulosti.

Môžete mi teraz povedať, že vás to vlastne ani nezaujíma.
Len proste chcete, aby zmizli.
Myšlienky i rozpory vo vás.
Nepotrebujete teóriu.
Nepotrebujete prax.
Nechcete nič riešiť.

Chcete okamžitý reset.

Ešte si tak k tomu dupnúť a budete ako pyšná princezná z rozprávky. No presne ako ona, sa tej pýchy budete musieť najprv vzdať, aby ste mohli uvidieť súvislosti, ktoré sú pred vami zatiaľ zahalené hmlou. Jedine tak budete mať šancu započuť jemnú melódiu vašej intuície.

Chcenie v tomto prípade nefunguje. Verte mi, mám v tom dlhoročnú prax. A ak si myslíte, že máte tvrdšiu hlavu a vy to silou prerazíte a dáte, garantujem vám, že nemáte a nedáte.

Čo teda funguje?
Návod!
Urýchlene!
Krátky, stručný, najlepšie tak v piatich bodoch.

Takto pracuje dnešný svet. Niet času na zbytočné slová, dlhé opisy, kvetnaté frázy. O mnoho vecí sa tým ochudobňujeme, ale to je už iná téma.

Takže, čo skutočne účinkuje na konflikty a zlé myšlienky?

AKO NÁJSŤ TÚ VAŠU OÁZU POKOJA?

Možno budete sklamaní, no dlhodobo zaberá jedine POCHOPENIE TOHO, ČO SA DEJE. A pretože na všetkom zlom je i niečo dobré, negatívne myšlienky, ktoré nás trápia, sú zároveň fantastickým ukazovateľom podstaty našich problémov.

Nuž a vo chvíli, keď sme na to pripravení, dostaneme ten správny impulz, ktorý nás má šancu doviesť k pochopeniu a z neho vyplývajúcej slobode. Ak čítate tieto slová a rezonujú s vami, možno je táto cesta práve pre vás.

A TERAZ SĽÚBENÝCH 5 BODOV, ako ochutnávka ebooku zdarma:

1. V prvom rade sa treba započúvať, čo nám tie zlé myšlienky vlastne hovoria. Väčšinou totiž problém vôbec netkvie v samotných negatívnych myšlienkach, ale v tom, že:
a. hľadáme vinníka – buď ho hľadáme vonku a robíme niekoho, alebo niečo zodpovedným za náš súčasný nepríjemný stav. To nás zvádza potom dotyčného, alebo danú vec napádať, znižovať ich hodnotu, prípadne ich vylúčiť z nášho života.

Eventuálne za vinníka považujeme seba. V tom prípade nás to zvádza k sebatrýzneniu, k znevažovaniu seba samého. Treba pochopiť, že neexistuje vinník. Odpovede, ktoré hľadáme, sa síce nachádzajú v našom vnútri, no ich korene sa tiahnu často až do nášho detstva, prípadne samotného narodenia, či dokonca prenatálneho obdobia.

Nie je to však preto, že by sme my, alebo ktokoľvek iný boli zlí. Samotná cesta nachádzania odpovedí je tá, pre ktorú sme sem prišli. Udržuje nás v bdelosti a nedovolí nám zaspať v povrchnosti tohto sveta.

b. si ich chybne interpretujeme – toto je druhý kameň úrazu. Máme v sebe primárne nejaký pocit a naši vnútorní komentátori k nemu s radosťou priradia slovný význam. Je to však naozaj jediné možné tlmočenie toho, čo cítime? Ak by sme to nepomenovali, nenaplašili sa možných významov a stali sa na chvíľu len pozorovateľmi vlastných pocitov, čo by sa dialo?

Aké iné možné interpretácie našich pocitov existujú?

2. Je potrebné nahradiť bezpečie maternice, ktoré nám v kritických situáciách mnohokrát neskonale chýba, láskavou náručou samotnej matky Zeme. Ľahnime si do trávy a otvorme sa „istote“ prírody, ktorú nemáme pod kontrolou. Presne tak, ako to bolo v maternici.

3. Rozmaznávajme sa. Zaslúžime si to. Teraz. Nie až vtedy, keď budeme dobrí a dokonalí podľa nejakých nami, alebo niekým iným vymyslených pravidiel. My nie sme svoje zlé myšlienky. Sme dokonalí vo svojej nedokonalosti už teraz. A tak sa ľúbme.

4. Naučme sa ovládať pár techník, ktorými v prípade potreby budeme, aspoň do istej miery, držať zlé myšlienky na uzde. Takými sú napríklad jednoduché dýchacie techniky, akékoľvek telesné cvičenie, či meditácia.

5. Uvedomme si, že náš vnútorný konflikt môže vyvierať z okolností nášho narodenia. Prípadne môže ísť o odpozorované drámy našich rodičov, ktorými sme ako deti nasiakli. Správate sa vždy tak, ako je vám to prirodzené? Ak sa pristihnete viackrát, že jednoducho nekonáte vo svojej koži, zamyslite sa. Koho herecký part práve hráte? Matkin? Otcov? A či nejakej inej osoby, ktorá mala na vás v detstve silný vplyv?

Pre tých, ktorých tento problém skutočne páli, chceli by ísť v jeho pochopení viac do hĺbky a na dôvažok milujú príbehy, ktoré robia teóriu zrozumiteľnejšou, mám k dispozícii podrobnejšie čítanie.

Aj dobré dievčatá majú totiž zlé myšlienky :-).