Oži v koži

Dobré ráno, ako ste dnes spali?

Zobudili ste sa s dobrou náladou, alebo v kŕči, s ťarchou úloh dnešného dňa na svojich pleciach?
Množstvo povinností, ktoré musíte spraviť, tlak zo zabezpečenia rodiny, tlak z práce, tlak zo vzťahov, tlak…
Tlak.
Bol potrebný pri vašom narodení. Inak by ste tu neboli. Áno, viem, vytrhol vás zo známeho, bezpečného prostredia. Z dovtedy nenarušenej istoty.
Tlak.
Je ráno a vy sa rodíte do nového dňa.
Tlak.
Myslíte, že je nevyhnutné opakovať okolnosti vášho narodenia každé jedno ráno? (Niekedy i počas dňa, keď nejaká situácia vyžaduje vaše nové JA?) A ak áno, dá sa ten tlak nejako eliminovať?

Čo by vám bolo pomohlo zjemniť váš príchod na svet? Lepší a chápavejší lekár? Lepšia nemocnica? Tlmenejšie svetlo? Milšia sestrička? Preto sa aj teraz „vonku“ neustále pachtíte po lepších a lepších podmienkach? Kvalitnejšie auto, televízor na celú stenu, exkluzívny dom…

Nechápte ma zle. Ja proti tomu nebrojím. Nie som zástanca nejakého extrémneho minimalizmu (a nie som ani proti nemu ). Tvrdím len, že vonku trvalé riešenia na zmiernenie tlaku nenájdete.

A kde ich teda hľadať?

A čo ten názov? Oži v koži? V akej koži? A aký to má súvis s narodením a tlakom?

Priala by som vám, aby ste každé ráno po prebudení skutočne ožili. Vo svojej „pravej koži“. A to platí pre prípady, keď momentálne vstávate ako zombie a po desiatich minútach by ste sa videli najradšej opäť v posteli, ale aj pre tie, keď z postele vylietavate ako strela, so zoznamom denných povinností v ruke.

Myslím si, že trvalé riešenia čohokoľvek, nájdete len vo svojom vnútri. Čo keby ste sa každé ráno po prebudení na chvíľu zastavili. Viem, že každý z nás má svoje denné zadania, malé ciele, ktoré musí naplniť. Odložte ich na päť–desať minút.

Nádych – výdych – nádych – výdych… Možno vám pomôže opakovať si so zatvorenými očami vety: „Nemusím vôbec nič. Môžem všetko.“

Pokúste sa pritom zamerať na ten najväčší cieľ, pre ktorý ste sem prišli.

Na život.

Na seba.

Na Boha.

Na toto všetko v jednom.

Nerozkúskujte to na drobné.
Skúste na jednotlivé úlohy počas dňa nazerať z tohto kontextu. Za každou jednou úlohou dňa vnímajte seba, to jedinečné vo vás.

Nedovoľte, aby sa vaším cieľom stalo iba robotické vykonávanie povinností a zaškrtávanie hotového.

Nedovoľte dňu, aby vás zošrotoval na bezmennú masu.

Postavte z momentov vášho dňa dlhý rad ako z dominových kociek. A večer, po jeho zrútení, vám prajem pocit, že ste sa dotkli podstaty.