Je prejedanie sa len zhmotnenou zlou myšlienkou?

(Alebo, keby balíček „chipsov“ vedel rozprávať…)

Je to jedno, s tými kilami už nič nenarobím, aspoň nech si ten život užijem…
Som unavená, pomôže mi to, proste to potrebujem…
Zaslúžim si to po dnešnom dni…
(Hovoríme si v duchu a pritom kladieme do seba tony nezdravého jedla a zalievame ho nejakým sladeným nápojom.)

Vlk prezlečený za baránka. Presne o tom rozprávajú hore uvedené vety. Líškame sa nimi sami sebe, svoje myšlienky obliekame do pekných šiat, aby boli uveriteľné a my sme si mohli učičíkať svedomie.
Nazývam ich zlými myšlienkami v prestrojení. Neriešime ich, pretože nemajú náboj nepríjemného ataku, skôr nás hladia. Zaoberáme sa len problémami, ktoré z nich vyplývajú, napríklad, keď sa postavíme na váhu.

Riešime dôsledok a nie príčinu.

A snažíme sa ho zvrátiť a napraviť. To len na margo množstva rôznych, zaručene úspešných diét. Žiadna z diét nebude dlhodobo fungovať, ak sa nepozrieme na príčiny, ktorými sme sa do nežiaduceho stavu dopracovali.
Zmena môže nastať položením správnej otázky.
A správnou otázkou rozhodne nie je, ako schudnúť.
Skôr vyhovuje táto formulácia:

„Prečo úmyselne devastujem svoje telo?“

Znie to nepríjemne, že? Keď zvlečieme z myšlienky krásnu, huňatú kožušinku baránka, ukáže sa vo svojej neprikrášlenej nahote a vycerí na nás vlčie zuby.

Prečo úmyselne devastuješ svoje telo?
Hm, odpoveď veľmi často bolí.
Príčin, ktorými sú naše podvedomé presvedčenia, môže byť viacero.
Pozrime sa na niektoré z nich.
Zároveň skúsme nájsť konflikt „niekto proti niekomu“, ktorý sa v hĺbke týchto myšlienok vždy skrýva.

1. Nezaslúžim si to.

Nezaslúžim si byť k sebe dobrá. A preto sa trestám.
Konflikt – Je niekto, kto si nezaslúži a niekto, kto trestá.

2. Nenávidím svoje telo.

Nespráva sa tak, akoby som chcela a tak ho ničím.
Konflikt – Je niekto, kto nenávidí a niekto, kto sa nespráva tak, akoby sa mal.

3. Telo nie je dôležité.

Som predsa duchovná bytosť. Nezaoberám sa takýmito pozemskými malichernosťami.
Konflikt – Je niekto, kto je ten pravý a niekto, kto je len trpený.

4. Nemám čas sa venovať sama sebe.

Ostatní sú dôležitejší, než ja sama. No, aby som zvládala starostlivosť, potrebujem rýchlo dobiť baterky.
Konflikt – Je niekto, kto je dôležitý a niekto, kto je nepodstatný.

5. Môj život nemá zmysel.

Sťahujem sa dovnútra a svoje telo využívam – zneužívam ako ochranný val proti svetu. Snažím sa, nech je čím mohutnejší.
Konflikt – Je niekto, kto bez zmyslu prežíva a niekto, kto ho chráni.

Okrem samotného vnútorného konfliktu je tu ešte jeden veľmi zaujímavý fakt.

Je tu niekto, kto to celé sleduje.

To super balenie, tri v jednom, potrebujeme transformovať do jedinej, celistvej, nebojácnej energie.

Ako na to?
Ak sa pozrieme na znenie týchto konfliktov z nadhľadu, uvidíme, že sú to schémy, ktoré sme si priniesli ešte z detstva. Možno ten konflikt bola dráma našich rodičov, alebo niekoho v našej blízkosti a my sme si danú schému opakovaním osvojili. Boli sme dennodenne jej súčasťou, až nám jednoducho zaliezla pod kožu. Úloha pozorovateľa je pravdepodobne pozícia dieťaťa, ktoré konflikt sledovalo.

Ak sa chceme posunúť a z drámy sa vymaniť, musíme si uvedomiť nezmyselnosť tohto nášho vnútorného štiepenia sa. Pochopiť a prežiť fakt, že my sme tí, ktorí sledujú, no zároveň aj oba protipóly drámy. Precítiť, že sa stotožňujeme v danej dráme vždy s inou úlohou. A, že počas stotožnenia sa, odkladáme svoju prirodzenú, vlastnú energiu a navliekame sa do energie človeka, ktorého rolu práve hráme.

Pre lepšie pochopenie si to uveďme na príklade číslo 1.

Je niekto, kto si nezaslúži a niekto, kto trestá.

Možno sme vyrastali v rodine, kde matka hrala obeť, otec bol tyran a my, ako deti, sme sa snažili matku ochrániť, zároveň poslúchať otca a tiež urovnať medzi nimi napätie.

Ak zhmotňujeme tento konflikt na jedle, tak to v reálnom svete môže vyzerať nasledovne. Budeme sa sebe páčiť, len keď sme chudé. Kvôli tomu sa budeme „týrať“, obmedzovať v jedle. To, keď budeme v pozícii matky – obeti. Často však prepneme do pozície otca – tyrana, ktorá sa v nás môže prehrávať ako víťazná, veď koniec koncov on bol sila, ktorú bolo treba poslúchať. On mohol všetko. A vtedy sa prepcháme. Prípadne môžeme skočiť do role dieťaťa a snažiac sa to urovnať, sme na dobrej ceste dopracovať sa trebárs k bulímii.

Predtým, než by sme začali hromžiť na našich rodičov a hádzať všetku vinu za náš skazený život na ich plecia, zamyslime sa, tvorcovia akej novej drámy sme my? Prípadne, čím sme obohatili tú starú? Čo za dedičstvo prenechávame svojim deťom?

Resumé

Ak si najbližšie budeme nakladať plný košík slaných lupienkov, prípadne do pusy piate cez deviate, pokúsme sa na moment zastať a logicky odvodiť akú drámu hráme. Zacestujme v pocitoch do minulosti a nájdime miesto v čase, kedy sme ju silno zažívali. Vynasnažme sa konflikt v nás vyjadriť jednou logickou vetou, napíšme si ju veľkými písmenami a vyložme na dobre viditeľné miesto, napríklad na chladničku. Najbližší balíček smetí, ktoré chceme do seba hodiť, bude mať potom s veľkou pravdepodobnosťou divnú príchuť.